Pezinské kúpele
Pezinské kúpele | |
bývalé železité kúpele | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Pezinok |
Mesto | Pezinok |
Mestská časť | Cajla |
Poloha | Malacká cesta 63 902 18 Pezinok-Cajla (areál Pinelovej nemocnice) |
- súradnice | 48°18′56″S 17°15′12″V / 48,315471°S 17,253262°V |
Vznik | 1590 |
Zánik | 1923 (kúpele) |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pezinské kúpele (iné názvy: kúpele v Pezinku, Pezinské železité kúpele, Železité kúpele (v Pezinku); historické názvy: Pezinský kúpeľ, Železný kúpeľ (v Pezinku), Železné kúpele (v Pezinku); nem. Bösinger Bad, Bad Bösing, Bösinger Eisenbad; maď. Bazinfürdő, Bazini Vasfürdő [1][2][3][4][5]) sú zaniknuté železité kúpele na okraji historickej obce Cajla, dnes už mestskej časti Pezinka. V ich areáli bola v 20. rokoch 20. storočia zriadená psychiatrická nemocnica, neskôr prestavená do podoby dnešného areálu Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o týchto kúpeľoch pochádza z roku 1590. Pôvodné drevené budovy kúpeľov dalo mesto prestavať v roku 1777 na moderné kúpele s potrebným vybavením. Voda mala podľa vtedajších lekárov výborné vlastnosti pri kožných ochoreniach, ale aj kĺbových. Vtedajśí mestský lekár J. J. Torkoš o nej povedal, že
„ | Pezinská kúpeľná voda otvára póry a lieči ostrosť a kyslosť, zdĺhavé horúčky, vyrážky a rany, je močopudná a lieči obličkový piesok, taktiež vodnatieľku, kĺbové bolesti, ochrnutia | “ |
Už len tento výpočet liečivých vlastností vysvetľuje prečo boli Pezinské kúpele jedny z najobľúbenejších kúpelov v Uhorsku. Táto popularita im ale neprinášala len slávu ale aj celkom slušný príjem do mestskej pokladnice.
Zánik
[upraviť | upraviť zdroj]Kúpele zanikli po prvej svetovej vojne v roku 1923. Budovy sa neskôr stali súčasťou Afilovaného ústavu bratislavskej klinky pre duševne chorých (dnes Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela). Koncom 20. storočia boli zrekonštruované a v súčasnosti aj s okolím chátrajú.
V populárnej kultúre
[upraviť | upraviť zdroj]Exteriér budovy sa objavil vo filme Sviňa ako fiktívne resocializačné centrum na Handlovskej ulici v Pezinku.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KORABINSKÝ, Ján Matej. Geograficko-historický a tovarový lexikon Uhorska. [s.l.] : [s.n.], 1786.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pezinské železné kúpele [online]. milujempezinok.sk, 2019-03-23, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online. Archivované 2019-08-12 z originálu. (Poznámka: V texte uvedený údajný maďarský názov Bazinfürdőböl je v skutočnosti len genitív slova Bazinfürdő)
- ↑ (c) A2Group 2007 | www.a2.sk. O pezinských kúpeľoch - Časopis Pezinčan [online]. pezincan.pezinok.sk, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online.
- ↑ ŠIMONČIČ, J. Kúpele v Pezinku. In: Balneologický spravodaj 1983. Piešťany : Balneologické múzeum, 1984, s. 138-140
- ↑ JOSEF GRISZ: RÜCKBLICK AUF DIE ZEHNJÄHRIGE THÄTIGKEIT DES PRESSBURGER GESANGVEREINES "TYPOGRAPHENBUND" [online]. mek.oszk.hu, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online.
- ↑ Magyarország 1903-1912 között törzskönyvezett lakotthelyei a XX. század végén (Budapest, 2001) [online]. library.hungaricana.hu, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online. S. 95
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- POSPECHOVÁ, Petra. O pezinských kúpeľoch. Pezinčan, november 2016. Dostupné online [cit. 2019-07-21].
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Kúpele Pezinok | Slovenský T(r)ip [online]. www.slovakiatrip.sk, [cit. 2019-07-21]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]